Axe Capoeira

Axe Capoeira!

Dominika Kassová, foto: autorka

Pre mnohých nadšencov bojových umení je Capoeira unikátny spôsob, ako prekonať rámec svojich fyzických možností. Jej sila spočíva v ohybnosti tela a nestabilných pohyboch, ktoré je nutné prispôsobiť či už zákonom gravitácie alebo reakcii súpera. Avšak požadovanou zásadou sú pevné pravidlá. Hra si vyžaduje súzvuk pohybov, ktorý je následne dotváraný akrobaciou. Tá pridáva atraktívnosti, a tzv. floreios, ktoré sú jej najkrajšími prvkami, lahodia aj očiam divákov.

Skrytý tanec

Podľa starých tradícií vznikla Capoeira v Brazílii, no najčastejšie je spájaná s provinčnou oblasťou Salvador. V meste Bahia bola pred sedemdesiatimi rokmi totiž vytvorená prvá škola zameraná výlučne na Capoeiru. Jej pôvod však nie je dodnes známy, keďže jej korene siahajú až ku kmeňovým tancom strednej Afriky. Pred viac ako 500 rokmi začali priekupníci privážať afrických otrokov ako lacnú pracovnú silu na trstinové plantáže. Keďže ich jedinou zbraňou bolo sila ich vlastného tela, vytvorili si osobitý spôsob boja na základe precíznej obrany a efektívneho útoku. Svoje techniky skryli do podoby tanca, aby ich otrokári neodhalili. Aj preto je Capoeira často považovaná za bojový tanec. V minulosti bola spájaná so vzburou a rebéliou. Nepoddajní otroci už nechceli viac slúžiť svojím pánom a tak utekali do blízkych lesov, kde si vytvárali komunity nazývané quilombos. Prepadávali plantáže, vykrádali dediny..

Boj za slobodu

Tmavou škvrnou v histórii Capoeiry bol koniec 19. storočia. Po zrušení otrokárstva sa africkí prisťahovalci usadili v brazílskych mestách, no drvivá väčšina si prácu v tomto prostredí našla len veľmi ojedinele. Finančná tieseň a biedne sociálne podmienky ich donútili vytvoriť si obdobnú podobu dnešných zločineckých gangov. Prívrženci tohto boja boli prenasledovaní, sankcie po dolapení nadobudli podoby brutálnych trestov. Capoeira začala byť spájaná s kriminalitou, čo vyústilo do úplného zákazu jej praktizovania. Toto embargo trvalo viac ako 40 rokov, až do chvíle, kedy na scénu prichádza najznámejšia osobnosť v dejinách Capoeiry- Mestre Bimba. V 30. rokoch sa vydal do paláca v snahe presvedčiť bahijského guvernéra o hodnotnej kultúre tohto skvostného umenia. Po svojom prejave vyšiel z paláca a jeho najväčším úspechom bolo zrušenie oficiálneho zákazu vykonávania Capoeiry. Rok 1972 zapísal Capoeiru do dejín Brazílie ako národný šport. Takto sa Capoeira stala uznávanou súčasťou brazílskej kultúry.

Čudný nástroj s jednou strunou

Realizácia Capoeiry je spojená s hudbou, ktorá ju obohacuje. Hru jednak usmerňuje, volí štýly, ktoré sa budú hrať, no tiež sprevádza každý pohyb capoeiristu. Vďaka nej sa Capoeira vymanila z tradičných bojových umení. Je nevšedná a exotická zároveň. Hudba je tlčúcim srdcom Capoeiry. Základným hudobným nástrojom je Berimbao – drevená palica ohnutá do tvaru luku, ktorá sa vyrába so špeciálneho stromu Beriba. Na jej koncoch je napnutá struna. V dolnej časti je uchytená vydlabaná brazílska tekvička Cabasa, najvýraznejšia akustická zložka celku. Berimbao udáva rytmus pre ostatné hudobné nástroje a hra v zásade začína na jeho povel. Aj spievanie je súčasťou Capoeiry. Piesne Ladainhas majú zvláštnu funkciu. Okrem toho že oslavujú rôznych mestres, je to spôsob tradovania viac či menej dôležitých informácií spojených s tradíciami capoeiry. Počas týchto piesní sa v zásade ešte nehrá.

Štýl hry

Základným pohybom v Capoeire je Jinga. Každý capoeirista má vlastný štýl tohto kolísavého pohybu, čo je dobre, pretože dôležité je vložiť tam predovšetkým samých seba. Dvoma najzákladnejšími štýlmi v Capoeire sú Angola a Regional. Angola je tradičná verzia, ktorá sa hrá pri zemi. Je charakteristická uvoľneným tancom, aj rytmus hry je kľudný. Spätosť so štátom Angola sa nevylučuje, keďže najviac otrokov sa vyvážalo z Portugalska. Opakom Angoly je Regional. Hra je dynamická, rýchla na pohyby, ktoré pozostávajú prevažne z defenzívnych kopov zameraných na hornú a strednú časť tela. Útok začína aj končí spomínanou jingou.

Význam Rody

Roda je kruh, v ktorom sa stojí alebo sedí. V jej étery sa kulminuje pozitívna energia, ktorá sa zosilňuje zvukom nástrojov, stelesňuje sa do pohybov a hráčom dodáva nespútanú silu. Nástroje predstavujú batériu, akýsi zdroj Axé, teda spomínanej energie. Dvojica hráčov si pred vstupom do hry čupne do drepu pred batériu, aby mohla zužitkovať prúdiacu energiu. Hra má niekoľko pravidiel, ktoré je potrebné dodržať.

Abady a corda

Abady sú biele nohavice väčšinou teplákového typu, tzv. cvičný úbor bojovníka. Capoeira je ovplyvnená kresťanstvom, pretože kolonizátori boli kresťansky veriaci ľudia. V minulosti však capoeiristi nosili tmavé šaty, aby splynuli s tmou a mohli si tak číhať na náhodného chodca a prepadnúť ho. Biela je symbol čistoty a spásy duše. Keď nosili bielu, každý ich mohol vidieť a len tak sa neschovali - dávali najavo svoje dobré úmysly. Nebolo potrebné sa zakrádať, ani utekať. Predstavuje to symbol zmeny Capoeiry z agresívnej na Capoeiru ako bojové umenie, kultiváciu tela a ducha a v prvom rade nástroja na usmernenie ľudskej energie. Abady sú biele aj preto, lebo keď capoeirista pri hre padne na zem, alebo sa dotkne zeme, tak je to, samozrejme, na bielej látke vidno. Tak sa vie, kto je aký dobrý. Špinavé abady – nováčik. Čisto biele – mestre. Nepísané pravidlo Capoeiry sa vzťahuje na zem pod nohami, ktorej je možné sa dotýkať len hlavou, rukami (v capoeira cariocca znamená len jednou rukou) a šľapami nôh. Lakte, kolená alebo zadok by mali ostať aspoň kúsok nad zemou. Viac o tom sa dočítate v knihe od mestre Nestora: "The little book of capoeira". Corda alebo cordao je opasok technickej vyspelosti, ktorý dostane každý člen na slávnosti zvanej Batizado.

K záveru len dodávam, že obmedzenia neexistujú. Limit je len jeden. Si to ty sám.