História kórejských bojových umení

Taekwondo, Hapkido, Hwa Rang Do sú jednými z najznámejších bojových umení vo svete. Všetky patria medzi moderné kórejské umenia vytvorené v 20. storočí, no každé z nich sa opiera o ich praktikovanie v určitej forme už v dávnych dobách. Je možné aby bojové umenia prežili chod času i krutú históriu japonskej nadvlády? A ako vlastne vznikali kórejské bojové umenia?

Nato aby sme dostali odpovede na tieto otázky musíme začať úplne od začiatku a vrátiť sa o 5000 rokov neskôr do doby kráľovstiev Ko (Starý) Čoson (2333 p.n.l. – 108 p.n.l.) a neskoršieho kráľovstva Üman Čoson (194 p.n.l. – 109 p.n.l.). Tu sa začínajú formovať prvé techniky boja na Kórejskom polostrove. Slúžia hlavne na ochranu krajiny a ľudu. Nejedná sa o žiadne bojové systémy, ich vývoj začne o trochu neskôr, ale tvoria základ toho, čo dnes nazývame kórejské bojové umenia.

Nachádzame sa v roku 108 p.n.l do Kórei vpadajú čínske vojská a vytvárajú čínske správne oblasti (tzv. 4 správne chanské oblasti s centrom v Ľ-langu). Vďaka ich vplyvu sa v týchto oblastiach vytvoril systém boja prevzatý z čínskych bojových systémov, ktorý je následne  preštylizovaný podľa potrieb tamojších ľudí. Obyvatelia ho nazývajú Tchang-su „thangská ruka“ (Čína bola vtedy nazývaná Tchang). Zo slobodných oblastí kde sa nedostal vplyv Číny sa začínajú formovať postupne kráľovstvá. A to:

• Koguryo: 37 p.n.l. – 668 n.l.
• Silla: 57p.n.l. – 935 n.l.
• Päkče: 18 p.n.l.- 660 n.l.

Tým sa dostávame do obdobia Troch kráľovstiev (1 stor. p.n.l. – 668 n.l.). Boj holými rukami, subak, je praktikovaný už v začiatkoch kráľovstva Koguryo, čo nám dokazujú maľby na stenách hrobiek z tohto obdobia, na ktorých sú zobrazení bojovníci subak. Tieto maľby sú nájdené v roku 1935. Verí sa, že Silla sa naučila subak od Koguryo v dobe ich vzájomnej spolupráce proti nájazdom Japoncov. Tento systém sa stal súčasťou výcviku Hwarang-ov. Hwarang (화랑) „kvitnúca mladosť“ je titul dávaný bojovníkom výlučne z kráľovských rodín. Učili sa tajným bojovým technikám zvaným Um Yang Kwon. V týchto technikách je okrem boja rukami zahrnutý aj boj so zbraňami, lukostreľba a tiež učenie lekárstva, prírodných vied a umenia (hra na nástrojoch, tanec ... ). Zdokonaľovali sa aj vo svojom duševnom vývoji a morálnej výchove. Predstavovali skupinu vzdelaných, galantných mladíkov, ktorí mali isť príkladom ľudom v celom kráľovstve. Už v mladom veku sa stávali generálmi, ktorí viedli vojská do bojov.

Veľký vplyv na vývoj kórejských bojových umení mal budhizmus, ktorý sa sem dostal v roku 372. Jeho najväčší príspevok je pridanie duchovnej stránky do tréningového zvyku, čo kórejským bojovým umeniam zatiaľ chýbalo. Tento vplyv je najvýraznejší okolo roku 600 kedy mních Won Kwang (원광, 圓光) učil Hwarang-ov kráľovských rodín. Vtedy zobral morálny kódex Sae Sok O-Gye Gye (세속오계), využívaný ľuďmi, spísal ho do piatich pravidiel a predal ich svojim stúpencom, Hwarang-om Kwi San a Chu Hang. Od tohto bodu sa týchto päť pravidiel nazýva Hwarang Ohkae.

• 사군이충 / 事君以忠 – vernosť kráľovi
• 사친이효 / 事親以孝 – úcta k rodine
• 교우이신 / 交友以信 – dodržiavať sľuby dané priateľom
• 임전무퇴 / 臨戰無退 – nikdy neustupovať v boji
• 살생유택 / 殺生有擇 – nezabíjať bezdôvodne

 Keďže Koryou, ako najväčšie z 3 kráľovstiev si chce podmaniť celý polostrov, Silla je  nútená vypracovať silný vojenský systém. Najväčší vývoj vojnového systému je zaznamenaný počas vlády kráľa Chinhung (540 – 576). Ten vo väčšej miere začína podporovať výučbu hwarang-ov a ich využívanie vo vojsku, čím získavajú väčší vplyv. Rokoch 632 – 647 sa k moci dostáva kráľovná Songdok, ktorá vysiela do Číny študentov, aby tam študovali vojenstvo. Kráľovná taktiež, ako aj iní králi pred ňou, podporuje Hwarang-ov a ich vojensko-náboženský systém.

Následkom týchto všetkých okolností sa stáva to, čo nik nečakal. Malé kráľovstvo Silla si za pomoci Tchangu podmaňuje v roku 663 kráľovstvo Päkče a v roku 668 aj kráľovstvo Koguryo. Po prvý krát stalo, že všetky kráľovstvá sú zjednotené a vzniká obdobie zjednotenej Silly (668 – 918).

V začiatkoch išlo o pokojnejšie obdobie v ktorom mohli bojové umenia viac rozvíjať  svoju duchovnú stránku. Kráľovstvo sa začalo rozpadať počas 8.storočia, keď v roku 780 dochádza k zavraždeniu kráľa a bojom o moc. Preto po rôznych vojnách a vytváraniach kráľovstiev ako „neskoršia Päkča“ a „neskoršie Koguryo“ dochádza ku zrodu novej dynastie Korjo a tým ku začiatku obdobia Korjo (918 – 1392). Z tohto obdobia sa zachované písomnosti, ktoré často spomínajú praktikovanie subak. Kráľ Suk Čong 1095 -1105 je taktiež veľkým prívržencom bojových umení a podporuje školy v ktorých sa cvičia. V tomto období sa objavuje mních Mjočchong, ktorý sa stáva vojenským vodcom. Jeho filozofia má veľký vplyv na kórejské bojové umenia. Preferuje čínske bojové umenia a snaží sa zaviesť boj holými rukami do výcviku vojska (treba si uvedomiť že vo vojnách sa používali zbrane a boj holými rukami tam nehral skoro žiadnu úlohu). Tiež ako jeden z mála vojvodcov si je vedomý dôležitosti boja s mečom a vie, že v Kórei doposiaľ nebol dostatočne vyvinutý. Plánuje, aby všetci bojovníci boli dobre vycvičení v boji so zbraňami s čepeľou a chce zaviesť aj boj s tyčou. V Kórei však nerastie také silné drevo ako v Číne či Japonsku a ľahko sa láme. Mongolské invázie v rokoch 1200 – 1250 sa stali veľkým zdrojom informácii o boji zo zbraňami. Bojové umenia sa stali také populárne, že v roku 1330 kráľ Čchunghje uskutočňuje sezóne turnaje predvádzané priamo pred kráľom.

Koncom éry Korjo a začiatkom obdobia Čoson (I) (1392 – 1910) sa subak rozdelil na viaceré štýly ako taekgyeon a yusool (mäkké umenie). V začiatkoch éry Čoson dochádza k veľkej ľahostajnosti k bojovým umeniam. Počas vlády kráľa Tae Jong, (1400 – 1418) ktorý sa bál sily bojovníkov Hwarang, nastoľuje politiku, ktorá kázala ich úplnú podriadenosť. Tento čin spôsobuje vyradenie Hwarang-ov z verejnosti a väčšina z nich odchádza do kláštorov a hôr, kam si berú aj svoje bojové schopnosti. Dochádza k veľkému úpadku bojových umení ako ssireum (akýkoľvek kórejský zápas, 씨름) a niektoré ako yu sool úplne zanikajú. Práve v tomto období dochádza pravdepodobne k najväčšej strate rôznych techník.

Dostávame sa k roku 1592 – 1598 a tým k vojne Imjin, kedy si Japonci uvedomujú úpadok sily v Kórei a napádajú ju. Aj keď sa napokon Japoncov podarí za pomoci čínskych vojsk potlačiť, na strane Kórei dochádza k veľkým stratám. Táto vojna je významná aj tým, že sú tu po prvý krát v histórii používajú kovom opancierované lode, takzvané „korytnačie“ lode (Geobukseon, 거북선), ktoré použil admirál Yi Sun – sin. Tieto lode sú obalené kovovými štítmi, podobne ako pancier korytnačky, ktorý mohol odolať zbraniam Japoncov (Japonci už mali palné zbrane z Portugalska).

V roku 1593 Kórea prijíma pomoc od Číny, dostať späť Pyongyang. Počas jedného z bojov sa Kórejčania učia manuál bojových umení nazývaný Ji Xiao Xin Shu (紀效新書), napísaný čínskym stratégom Qi Jiguang-om. Kráľa Seonjo (1567 – 1608) táto kniha zaujala a nariaďuje jej študovanie na kráľovskom dvore. Toto vedie k vytvoreniu Muyejebo (무예제보, Hanja: 武藝諸譜) v roku 1599 Han Gyo-om, ktorý študuje použitie niekoľkých zbraní čínskou armádou. Čoskoro je táto kniha preštylizovaná na Muyejebo Seokjib a v roku 1759 je zmenená na Muyesinbo (Hangul: 무예신보, Hanja: 武藝新譜).

V roku 1790 tieto knihy spolu s ostatnými kórejskými, čínskymi a japonskými manuálmi o bojových umeniach tvoria základ podrobnej a  ilustrovanej knihy Muyedobotongji (Hangul: 무예도보통지, Hanja: 武藝圖譜通志). Táto kniha nevykresľuje taekgyeon, ale skôr techniky z čínskych a japonských bojových umení. Zaoberá sa väčšinou bojovým umením so zbraňou ako boj mečom, oštepom, palicou a tak ďalej. Kapitola ktorá sa zaoberá štýlom prázdnej ruky nazývaná Kwon Beop ( „metóda úderu päsťou“ Kórejská výslovnosť je quanfa) ukazuje techniky podobné skôr čínskemu kung-fu, celkom odlišnému od taekgyeon. Podľa Muyedobotongji sa má boj prázdnymi rukami vyučovať ešte pred tým ako boj so zbraňou, čo odvtedy tvorí základ bojového vzdelania. Taktiež uvádza, že vnútorné štýly sú pre boj lepšie ako vonkajšie štýly, čo je pozoruhodné, pretože Kórejci do tejto doby nikdy nevyvinuli vlastné vnútorné systémy. Názov pre bojové umenia z Muyedobotongji je shippalgi. Záznamy a knihy z dynastie Čoseon sa často zmieňujú aj o taekgyeon a cvičenci sú zobrazovaní na viacerých obrazoch z tejto éry. Pravdepodobne najslávnejší je obraz Dae kwae do (Hangul: 대괘도, Hanja: 大快圖), namaľovaný v roku 1846 Hyesan Yu Suk-om (혜산 유숙, 1827–1873), ktorý znázorňuje mužov súťažiacich v  taekgyeon.

Počas ďalších rokov vzniká medzi Kóreou a Japonskom veľké množstvo konfliktov. Prejavuje sa aj vplyv  západnej kultúry, pre ktorý vznikajú vnútroštátne konflikty. Japonské bojové umenia ako judo, karate a kendo sú do Kórei prinesené počas okupácie alebo Kórejčanmi ktorý v Japonsku študovali. Nastáva rok 1905, kedy je podpísaná mierová zmluva medzi Japonskom a Kóreou. Vplyv Japonska neustále rastie, až nastáva obdobie japonskej koloniálnej nadvlády 1910 – 1945. Japonské bojové umenia sú povinne študované na školách ako telesné cvičenia. Rodné kórejské bojové umenia sú zakázané. To však neznamená, že kórejské bojové umenia z doby pred okupáciou zmizli. Majstri niekoľkých štýlov prežili okupáciu alebo pokračovali vo výučbe umenia aj napriek zákazu, ktorý dali Japonci.

Ako aj Japonci zmenili starodávne bojové techniky v niečo charakteristicky japonské, tak aj Kórejci zobrali japonské umenia a preštylizovali ich na niečo, čo bolo vhodné ich potrebám. Aj keď bojové umenia ako taekwondo boli ovplyvnené okinavskými a čínskymi bojovými umeniami, išli svojou vlastnou cestou a preštylizovali sa v jedinečné kórejské bojové umenia. Spôsob akým sa dá pozerať na túto cestu je vyjadrený v prísloví: „Aj keď jedna kultúra poskytla drevo, bola to iná kultúra čo stavala dom.“